Płan Trampa pa Ukrainie — najhoršy. Za vyklučeńniem usich astatnich — Rudkoŭski
Na Miunchienskaj kanfierencyi ZŠA prapanavali Ukrainie sprečnuju ździełku. Niekalki dzion paśla amierykanskaja delehacyja sustrełasia z pradstaŭnikami Rasii — na hetych pieramovach Ukrainy nie było. Ci jość u Ukrainy mahčymaść atrymać lepšyja ŭmovy miru dla siabie? Ci płan Trampa sapraŭdy «najhoršy, za vyklučeńniem astatnich»? Razvažaje Piotra Rudkoŭski, fiłosaf, u minułym — akademičny dyrektar BISS.

Pačniom zdalok. Červień 2024 hoda. Adzin bielhijski analityčny centr publikuje analityčny rapart «Adcieńni zmroku. Scenaryi dla Ukrainy i hłabalny paradak».
Nu, publikavańniem scenaryjaŭ pa Ukrainie nikoha nie ździviš. Jany źjaŭlajucca jak minimum raz na kvartał u najbolš viadomych think tanks (analityčnych centrach — NN.). Kali dadać mienš viadomyja, to moža navat štomiesiac, a to i čaściej. Nie heta istotna.
Istotna toje, što toj rapart z červienia minułaha hoda daje mahčymaść pahladzieć na pierśpiektyvy dla Ukrainy (i rehijona) biez hetaha drennaha płana złoha Trampa.
Aŭtary tam abaznačajuć čatyry mahčymyja scenaryi: pieramoha Ukrainy, pieramoha Rasii, zaciahnutaja vajna i palityčny kampramis.
Adrazu pajaśnieńnie nakont pieršaha scenaryja. Pad «pieramohaj Ukrainy» tut majecca na ŭvazie ŭsiaho tolki viartańnie da miež da 24.02.2022 + pierśpiektyva ŭstupleńnia ŭ ES i NATA + demilitaryzacyja Kryma. Samo viartańnie Kryma ŭvohule nie ŭvachodzić u rachubu. Heta scenaryj, jaki pravilniej było b akreślić jak «niaprojhryš Ukrainy» abo «niepieramoha Rasii». Ale chaj budzie tak: «pieramoha Ukrainy». Jak-nijak, ažyćciaŭleńnie navat takoha scenaryja — heta było b nadzvyčaj vydatnym sychodam.
Aŭtary nie zajmajucca analizam vierahodnaści, jany taksama nie analizujuć, što było b patrebna, kab taki scenaryj moh ździejśnicca. Adzinaje, što jany zaŭvažajuć, što dziela hetaha vajskovaja dapamoha Zachadu musiła b «značna ŭzraści» va ŭsich vymiareńniach: hrašovym, techničnym, infrastrukturnym i h.d.
Choć ja nie vajenny ekśpiert, ale pierakanany, što adnoj materyjalnaj dapamohi tut było b niedastatkova. Patrebna była b dapamoha ŭ tak zvanaj «žyvoj sile». Niedastatkova taksama było b našumiełaha, ale nasamreč nadzvyčaj aściarožnaha dazvołu «bić zachodniaj zbrojaj pa terytoryi RF» (na samoj spravie tolki ŭ Kurskaj vobłaści i tolki ŭ abmiežavanym abjomie). Patrebny tut kart-błanš abo amal kart-błanš. Nie pamiašała b taksama na čas usioj hetaj akcyi adklučyć usieńki jadzierny arsienał Rasii, bo «sami panimajecie».
Aj, navošta ja až tak daloka zajšoŭ. Možam uziać u dužki ŭsio toje, što ŭ papiarednim abzacy napisana paśla słoŭ «ja nie vajenny ekśpiert».
Dapuścim, što adzinaje, što tut patrebna — heta intensifikacyja finansava-vajennaj dapamohi. Tut i nieekśpiertu jasna, što jana musiła b:
- Vyraści ŭ razy,
- Stać sistematyčnaj i harantavanaj (bo heta nieabchodna dla doŭhaterminovaha płanavańnia, bieź jakoha niama sensu kazać pra «pieramohu» abo chacia b «niaprojhryš»).
Skažycie, vy bačyli choć jakija prykmiety intensifikacyi finansava-vajennaj dapamohi Ukrainie? Nie simvaličnaj dabaŭki, nie zbyvańnia sastarełaj techniki, a pastavak najnoŭšaha ŭzbrajeńnia, raspracoŭki infrastruktury dla efiektyŭnych pastavak? Raspracoŭki płana A, B i V na vypadak, kali Rasii ŭdasca pieraškodzić pastaŭkam pa tym ci inšym napramku?
A voś što ja bačyŭ i baču. U 2014 hodzie, paśla anieksii Kryma, členy NATA pryniali na siabie abaviazak pryznačać jak minimum 2% VUP na abaronu. Prajšło 10 hadoŭ. U 2024 Rasija adśviatkavała dziasiatuju hadavinu anieksii… nu, jany heta nazyvajuć «viartańniem» Kryma. Ukraina adpakutavała dva hady poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia. I voś, hiensiek NATA, na toj čas Stołtenbierh chvalicca, što ažno 11 krain (!) užo pierajšli hety paroh. Adzinaccać z 31 (na toj čas)!
I jon, Stołtenbierh, «spadziajecca», što astatnija krainy taksama piarojduć (tut patrebny emacikon, na jakim pakazanaja horkaja ŭśmieška).
«Dyk tut ža havorka pra ŭnutranuju abaronu krain NATA, pryčym tut Ukraina?», — skaža chtoś. Voś ža heta naŭprost źviazana z Ukrainaj, bo:
- Deficyt abo stareńnie ŭłasnaha ŭzbrajeńnia aznačaje, što ŭ ciabie mienš mahčymaściaŭ padtrymać susieda-ŭ-biadzie; aprača taho, ty baišsia davać astatniaje bolš-mienš novaje ŭzbrajeńnie, bo dumaješ: «A mała dzie što, a kali raptam mnie samomu spatrebicca?»,
- Finansavuju dapamohu susiedu-ŭ-biadzie našmat praściej (i psichałahična, i biurakratyčna) vydzielić z abaronnaha biudžetu, a nie lichamankava źbirajučy pa kapiejcy ź dziasiatkaŭ nieabaronnych biudžetaŭ,
- Kali b usie členy NATA prytrymlivalisia pryniataha na siabie abaviazku 2% vydatkaŭ na abaronu, to sumarny biudžet krain NATA byŭ by štohod pryblizna na 70-80 miljardaŭ dołaraŭ vyšejšy. Kali pamnožyć na 10 (hadoŭ), to heta daje 700-800 miljardaŭ. Takaja kvota i dla rasijan hučyć strašnavata, niezaležna ad taho, ci hetyja hrošy pajšli b na ŭnutranaje ŭzbrajeńnie členaŭ NATA, ci jak patencyjalnaja padtrymka dla Ukrainy. I što ž, na praciahu 10 hadoŭ absalutnaja bolšaść členaŭ NATA navat nie parupiłasia vykanać hety niaščasny abaviazak 2%.
Nie zrabili hetaha navat paśla poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia Rasii va Ukrainu. I ciapier vy skažacie, što voś-voś z dnia na dzień jany ŭ razy pavialičyli b finansava-vajennuju dapamohu Ukrainie (a heta nieabchodnaja ŭmova jaje pieramohi, chacia b adnosnaj)? Aha, ZŠA pad kiraŭnictvam Bajdena abo Charys heta zrabili b? Nie, nie zrabili b.
Dyspraporcyja ŭ ciapierašniaj dapamozie ZŠA i Jeŭropy nastolki ahromnistaja, što choć ty vušy pazatykaj usim amierykanskim padatkapłacielščykam. Kab moh ździejśnicca pieršy — adnosna aptymistyčny — scenaryj, musiŭ by ździejśnicca navahodni cud.
Cud pryblizna taki: ad 1 studzienia 2025 hoda ŭsie členy NATA — chiba što za vyklučeńniem Polščy i ZŠA — padymajuć vydatki na abaronu na 1-1,5% i ciaham pary tydniaŭ vypracoŭvajuć stratehiju rehularnaj, sistematyčnaj i harantavanaj finansava-vajskovaj dapamohi Ukrainie ŭ značna vyšejšym abjomie, čym raniej. Stratehiju, u jakoj buduć płan A, B i V i ŭličanyja imaviernyja ryzyki, bieź jakich tut nijak nie abydziešsia.
Cudu nie zdaryłasia, i Tramp tut ni pry čym. I cudu hetaha nie zdaryłasia b u 2026, i nie zdaryłasia b u 2027, i nie zdaryłasia b u nastupnyja hady. A heta značyć… heta značyć, što dziejničaŭ by inšy scenaryj. Scenaryj pad nazvaj «zaciahnutaja vajna».

Tut ja daju słova ekśpiertam CSDS, aznajomciesia, kali łaska, uvažliva: «Ukrainskija siły ŭsio bolš źniasilenyja i vyčarpanyja, ale praciahvajuć zachoŭvać bajavy duch i hatoŭnaść vajavać. Da siaredziny 2025 hoda bolšaść analitykaŭ pačynaje apisvać vajnu jak tupikovuju situacyju, ale nivodzin z bakoŭ nie prajaŭlaje cikavaści da pieramoŭ.
Kadravy hoład zastajecca prablemaj, zmušajučy ŭkrainskaje palityčnaje i vajskovaje kiraŭnictva prasoŭvać novuju stratehiju mabilizacyi. Pa miery taho jak uzrost navabrancaŭ — i kolkaść strat — źnižajecca, stomlenaść ad vajny ŭzrastaje. Ustupleńnie ŭ NATO iznoŭ adkładajecca».
A što z Rasijaj pry takim scenaryja? Voś što: «Niahledziačy na vialikija ludskija straty i straty techniki, Maskva i rasijskaje hramadstva ŭ cełym zastajucca niepachisna addanymi baraćbie. Vajskoŭcy ŭsio čaściej užyvajuć svaje najnoŭšyja rakiety i avijacyju dla ataki važnych vajennych abjektaŭ na taktyčnym i apieratyŭnym uzroŭni.
U vyniku ŭkrainskaja supraćpavietranaja abarona stanovicca ŭsio mienš efiektyŭnaj, a straty na poli boju — usio bolš značnymi».
Kaniec cytaty. Heta daloka nie poŭnaje apisańnie scenaryja, ale pracytavanaha dastatkova, kab zrazumieć, nakolki ŭsio depresiŭna.
Panovie i pani, spadary i spadaryni. Šmat chto z nas žyvie ramantyčnym čakańniem, što voś, zdarycca niešta, i Pucin, a ź im i Łukašenka, apynajucca ŭ Haazie, Ukraina viartaje ŭsie terytoryi, Rasija pakorliva vypłačvaje reparacyi, a ŭ Biełarusi prachodziać svabodnyja vybary. Jak heta zrabić — niama płana. I jaho nie było. Ni ŭ Bajdena, ni ŭ Charys, ni tym bolš u jeŭrapiejskich čynoŭnikaŭ.
Płana pieramohi Ukrainy — chacia b adnosnaj pieramohi — nikoli nie było. Była pafasnaja rytoryka, ale płana nie było. Toje, što ja napačatku nazvaŭ «płanam Trampa» — reč umoŭnaja. Bo pakul što ŭ publičnaj prastory majem tolki razroźnienyja namioki na płan.
Mahčyma, navat u blizkim atačeńni Trampa jašče jaho niama, chutčej za ŭsio, jon u pracesie raspracoŭki. A navat kali jon jość, u poŭnym vyhladzie nie budzie pradstaŭleny hramadskaści ciapier. Na dadzieny momant jasnyja dźvie rečy, prynamsi dla mianie:
- Amal napeŭna płan budzie praduhledžvać sastupki z abodvuch bakoŭ. U vypadku Ukrainy heta budzie aznačać terytaryjalnyja sastupki.
- Kali niama šancaŭ pieramahčy, kampramis — lepšaja opcyja, čym poŭnaja pieramoha praciŭnika abo zaciahvańnie vajny na čarhovyja try-piać-dziesiać hadoŭ.
Nu i naprykancy — jak ža tut abminuć «karonny arhumient»: lubaja sastupka dyktataru-ahresaru viadzie da taho, što ahresar pojdzie jašče dalej i jašče dalej.
Voś ža sprava tut nie ŭ sastupkach. Sprava ŭ tym, jak jany robiacca i jakimi dziejańniami supravadžajucca. Hitler nie spyniŭsia na Sudetach nie tamu, što byli zrobleny sastupki, a tamu, što paśla sastupak lidary zachodnie-demakratyčnaha błoku demanstratyŭna pacirali ruki i ŭsimi svaimi dziejańniami kazali: «Nu, ciapier možna rassłabicca! Vajna prajšła mima! Možam spakojna viartacca kožny ŭ svoj aharod i bavicca kožny ŭ svajoj piasočnicy. My nakarmili Hitlera na sto hadoŭ napierad, tamu bajacca jaho ŭžo bolš nie treba. Brava dla nas, chitrych i ŭmiełych!». Voś heta i było tym, što zaachvociła Hitlera da dalejšaj ahresii.
Nie sastupki zaachvocili, a rassłablenaść zachodnich elit i adsutnaść realnych namahańniaŭ pravieści bujnuju čyrvonuju rysku paśla hetaj sastupki.
Viartajučysia ŭ naš čas. Z taho, što ja čuju, namioki Trampa na niepaźbiežnaść niekatorych sastupak supravadžajucca inšym mesedžem. Naprykład, patrabavańniem ad členaŭ NATA pavysić raschody da 5% VUP. Nie dumaju, što heta adziny punkt u płanie pa praduchileńniu dalejšaj ahresii Pucina.
Ale navat kali b heta byŭ adziny punkt, to ŭdumajciesia tolki: pavyšeńnie abaronki da 5% aznačaje, što sumarny abaronny biudžet krain NATA pačynaje składać raptam 2,4 tryljony dołaraŭ. Uvieś VUP vialikaj Rasii — 2,2 tryljony. Pry takim abaronnym biudžecie možna nie tolki siabie efiektyŭna abaranić, ale pry nieabchodnaści ŭzbroić da zuboŭ Ukrainu — i zrabić heta chutka i efiektyŭna. Sastupka sastupcy roźnica.
* * *
Piotra Rudkoŭski — były akademičny dyrektar BISS (Biełaruskaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ), fiłosaf.
Čaho čakać biełarusam ad novaha suśvietnaha paradku? Razvažańni pra novuju realnaść
Stali viadomyja važnyja ŭmovy dla mirnaha pahadnieńnia pamiž Rasijaj i Ukrainaj
Raźviedka ZŠA nie bačyć u Pucina zacikaŭlenaści ŭ realnym mirnym pahadnieńni pa Ukrainie
Zialenski: My ŭ samy składany momant nie pryniali ultymatumu. Nie prymiem i ciapier
Kamientary
maskoŭskaja impieryja, była utvoranaja jak EZ biezakałonka , nam tut ŭ EZ jana bolš nie patrebna , ryzyki duža vialikija . Tamu Maskovija ŭ miežach 14s. adziny šlach ...
babki na kuchniach.vatnyje.i to łučšie analizirujut.
u vas trampistov luboje dieŕmo=konfietka.
Žyvie !!