Jak Ukrainu šantažavali ŭ Miunchienie i čamu sarvałasia ździełka z ZŠA
Ukrainie prapanoŭvali ŭ terminovym paradku padpisać damovu ab padziele svaich nietraŭ z pryvatnymi amierykanskimi kampanijami. Delehacyju stavili pierad vybaram: ci nieadkładnaje padpisańnie, ci ŭkrainskija palityki nie zmohuć sustrecca ź vice-prezidentam ZŠA Džej Vensam, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda».

Žurnalisty «Jeŭrapiejskaj praŭdy» praanalizavali ŭsio, što viadoma pra pieramovy pamiž ukrainskaj i amierykanskaj delehacyjami na Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy.
Vyśvietliłasia, što amierykanski bok nie prosta žadaŭ «jak maha chutčej» padpisać damovu ab padziele ŭkrainskich nietraŭ, a šantažavaŭ joj ukrainskuju delehacyju. U Kijevie dakumient pabačyli tolki za dva dni da pačatku Miunchienskaj kanfierencyi.
«U mižnarodnych adnosinach takaja chutkaść uzhadnieńnia damoŭ źjaŭlajecca nierealnaj, a pakolki havorka idzie ab ekanamičnych, mižuradavych dahavorach, to heta niemahčyma navat u teoryi», — adznačaje redaktar «Jeŭrapiejskaj praŭdy» Siarhiej Sidarenka.
U Miunchienie Ukrainie skazali: kali chočacie sustrecca z Džej Vensam i abmierkavać ź im umovy miru, to padpisvajcie dakumient prosta zaraz.
U pošukach kampramisu ŭkrainskija palityki prapanavali svaje praŭki da dakumientu, ale, pa infarmacyi «JEP», amierykanskaja delehacyja nie hatova była źmianiać umovy damovy ab nietrach. Usie klučavyja źmieny ZŠA skasavała.
Uładzimir Zialenski pa vyniku admoviŭsia padpisvać dakumient z tymi ŭmovami, jakija byli ŭ im prapisanyja. Niahledziačy na minuły šantaž, pieramovy z Vensam adbylisia.
«Žorstkaść z boku amierykanskich pierahavorščykaŭ, jakaja miežavała z chamstvam, źnikła, niby pa ŭzmachu čaroŭnaj pałački, i zamiest hetaha źjaviŭsia kanstruktyŭ», — piša Sidarenka.
«Jeŭrapiejskaj praŭdzie» nieviadomy poŭny tekst damovy ab nietrach, jakuju prapanoŭvali ŭkraincam. Ad svaich surazmoŭcaŭ žurnalisty atrymali infarmacyju, što ŭ dakumiencie prapanoŭvali padzialić ukrainskija nietry na pałovu — pamiž Ukrainaj jak dziaržavaj i pryvatnymi amierykanskimi kampanijami.
Pa hetaj schiemie, Bieły dom prapanoŭvaŭ stvaryć fond, pad jakim buduć pracavać amierykanskija inviestary, jakija chočuć zdabyvać va Ukrainie karysnyja vykapni i pradavać ich.
Publična Donald Tramp kazaŭ tolki pra zdabyču redkaziamielnych mietałaŭ, ale, jak piša «JEP», u tekście damovy havorka była pra ŭsie vykapni z Ukrainy.
Łohika prapanavanaha amierykancami dakumienta była ŭ tym, što praz pryvatnych inviestaraŭ u ZŠA budzie bolš stymułaŭ zabiaśpiečvać biaśpieku va Ukrainie.
Ale ŭkrainskaja delehacyja nie pabačyła ŭ damovie nijakich pałažeńniaŭ ab biaśpiecy dla Ukrainy akramia samoha faktu prysutnaści pryvatnych kampanij.
Heta Zialenski i nazvaŭ pryčynaj dla admovy padpisańnia dakumienta. Aficyjna jany z Vensam damovilisia ab budučaj dapracoŭcy damovy.
Dakumient možna padpisać u vyhladzie miemaranduma, adznačaje «JEP». Ale kali heta budzie damova z abaviazkami dla ŭkrainskaha boku, to jana patrabuje dadatkovaj ratyfikacyi ŭ Viarchoŭnaj Radzie.
Žurnalisty vykazvajuć sumnieŭ, što prapanovu ab padziele nietraŭ zmohuć padtrymać deputaty. Dla ich heta moža bačycca jak «reinkarnacyja «Rosukrenierha»».
«Zychodziačy z taho, jak amierykancy cisnuli na Ukrainu, jość padstavy dla vysnovy, što biznes-kryło administracyi Trampa vyrašyła skarystacca ŭraźlivaściu Ukrainy i prymusić jaje padpisać kabalnuju, zahadzia niavyhadnuju Kijevu damovu ab raźmierkavańni nietraŭ — mienavita heta moža rastłumačyć śpiešku i ŭltymatyŭnyja patrabavańni. A zrazumieŭšy, što žadany scenar «nie ŭźlataje» — jany adstupili», — kanstatuje Siarhiej Sidarenka.
«Nam nie patrebnyja pasiaredniki, nam patrebnyja sajuźniki». Ukrainski dypłamat rezka vykazaŭsia ab vynikach Miunchienskaj kanfierencyi
Piać vysnoŭ ź Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy, jakaja ŭvojdzie ŭ historyju
Miunchienskaja pramova Vensa pra novuju palityku ZŠA i čakańni ad Jeŭropy — poŭny tekst
«Budziem adkrytyja: kali nie Brusel, to Maskva». Zialenski ŭ Miunchienie vystupiŭ jak ideołah mocnaj abjadnanaj Jeŭropy
Kamientary