Novaje daśledavańnie, zasnavanaje na analizie hienomaŭ staražytnych žycharoŭ Jeŭropy, razburaje raniejšyja raspaŭsiudžanyja mierkavańni navukoŭcaŭ ab tym, jak vyhladała bolšaść nasielnictva kantynienta na praciahu amal usioj svajoj historyi.

Na praciahu mnohich dziesiacihodździaŭ navuka mierkavała, što pieršyja Homo Sapiens, jakija pryjšli ŭ Jeŭropu z Afryki 45 tysiač hadoŭ tamu, chutka nabyli śvietłuju skuru, kab prystasavacca da mienšaj kolkaści soniečnaha śviatła. Ideja ŭ tym, što śviatlejšaja skura lepš prapuskaje ultrafijaletavaje vypramieńvańnie, što dazvalaje arhanizmu bolš sintezavać vitamin D — važny elemient dla zdaroŭja čałavieka.
Adnak novaje daśledavańnie italjanskich navukoŭcaŭ, zasnavanaje na detalovym analizie hienomaŭ 348 staražytnych ludziej, jakija žyli ŭ roznych rehijonach Jeŭropy ŭ pieryjad ad 45 tysiač da 1700 hadoŭ tamu, pakazaŭ, što pierachod da daminacyi śvietłaj skury na kantyniencie adbyŭsia nie imhnienna i navat nie za adnu tysiaču hadoŭ.
Pavodle analizu, na praciahu bolš za 40 tysiač hadoŭ na kantyniencie daminavała ciemnaskuraje nasielnictva: kala 63% staražytnych jeŭrapiejcaŭ mieli ciomnuju skuru, a astatnija mieli pramiežkavyja adcieńni.
Pieršyja prykmiety śvietłaj pihmientacyi, takija jak biełaja skura i błakitnyja vočy, źjavilisia ŭ Jeŭropie tolki ŭ pieryjad miezalitu, prykładna ad 14 da 4 tysiač hadoŭ tamu, u niekatorych pradstaŭnikoŭ nasielnictva Šviecyi i Francyi. Ale navat tady śvietłaja skura była redkaściu — tolki 8% jeŭrapiejcaŭ u tyja časy mieli adnosna śvietłuju skuru.
A ŭ bronzavym vieku (ad 7 da 3 tysiač hadoŭ tamu) kolkaść ciemnaskurych ludziej skaraciłasia da 50% ad usich žycharoŭ Jeŭropy. I tolki ŭ žaleznym vieku (ad 3 da 1,7 tysiač hadoŭ tamu) śvietłyja adcieńni skury stali daminavać siarod jeŭrapiejcaŭ, piša vydańnie ZME Science sa spasyłkaj na daśledavańnie.
Pavarotny momant u farmiravańni źniešniaha vyhladu sučasnych jeŭrapiejcaŭ, zhodna z analizam, adbyŭsia prykładna 10 tysiač hadoŭ tamu, kali na terytoryju Jeŭropy pačali masava pierasialacca pieršyja ziemlaroby z Anatolii (terytoryja sučasnaj Turcyi). Jany prynieśli hieny, jakija spryjali źjaŭleńniu śvietłaj skury, i z časam ich naščadki stali daminavać u jeŭrapiejskaj papulacyi.
Ale praces hety byŭ pavolnym i nieraŭnamiernym, adznačajuć italjanskija navukoŭcy. U niekatorych rehijonach Jeŭropy ciomnaja skura zachoŭvałasia na tysiačahodździ daŭžej, čym u inšych. Naprykład, analiz pakazaŭ, što śvietłyja vočy stali raspaŭsiudžanymi jašče da taho, jak śvietłaja skura stała normaj. A rudy i śvietły koler vałasoŭ źjaviŭsia tolki ŭ niealicie i bronzavym vieku.
Akramia taho, kłasičnaje tłumačeńnie źjaŭleńnia śvietłaj skury ŭ jeŭrapiejcaŭ praź mienšuju kolkaść soniečnaha śviatła i nieabchodnaści bolšaha sintezu vitaminu D nielha nazvać poŭnym. Pavodle analizu, svaju rolu taksama adyhrali źmieny ŭ charčavańni. Kali ludzi pierajšli da ziemlarobstva, u ich racyjonie stała mienš dzičyny, jakaja bahataja na vitamin D. Heta mahło pavysić patrebu ŭ evalucyi da śvietłaj skury, kab pahłynać bolš ultrafijaletavaha vypramieńvańnia i kampiensavać niedachop vitaminu, pieradaje ZME Science.
Apošnim adkryćciom daśledavańnia stała toje, što śvietłaja skura nijak nie źviazanaja ź nieandertalcami. Hetaja prykmieta raźviłasia ŭ Homo sapiens niezaležna, što jašče raz padkreślivaje rolu hienietyčnych źmien i mihracyi ŭ farmiravańni sučasnaha vyhladu jeŭrapiejcaŭ, padahulnili navukoŭcy.
Kamientary