Umovy prapanavanaj ekanamičnaj damovy pamiž ZŠA i Ukrainaj vyhladajuć kabalnymi
Brytanskaje vydańnie The Telegraph śćviardžaje, što atrymała prajekt papiaredniaj damovy ZŠA z Ukrainaj, datavany 7 lutaha 2025 hoda. Umovy hetaha kantraktu, jaki tydzień tamu nibyta trapiŭ u Ofis Uładzimira Zialenskaha, aznačajuć ekanamičnuju kałanizacyju Ukrainy z boku ZŠA, jurydyčna zamacavanuju na niavyznačany termin.

Kali vieryć hetamu dakumientu, to patrabavańni Donalda Trampa adnosna «kampiensacyi» ad Ukrainy ŭ pamiery 500 młrd dalaraŭ vychodziać daloka za miežy kantrolu ZŠA nad žyćciova važnymi dla krainy karysnymi vykapniami. Damova achoplivaje ŭsio — ad partoŭ i infrastruktury da nafty i hazu, a taksama bolš šyrokaj resursnaj bazy krainy.
ZŠA, pavodle hetaj damovy, nibyta buduć atrymlivać 50% ciapierašnich dachodaŭ Ukrainy ad zdabyčy resursaŭ i 50% finansavaj vartaści «ŭsich novych licenzij, vydadzienych trecim asobam» dla budučaj manietyzacyi resursaŭ.
«Hety punkt aznačaje «spačatku zapłacicie nam, a potym karmicie svaich dziaciej», — skazała krynica, blizkaja da pieramoŭ.
Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski sam prapanavaŭ ideju dać ZŠA pramuju dolu ŭ zdabyčy ŭkrainskich redkaziamielnych karysnych vykapniaŭ padčas vizitu ŭ ZŠA ŭ vieraśni minułaha hoda, spadziejučysia palehčyć šlach dla praciahvańnia pastavak zbroi.
«Kali my havorym pra ździełku, to davajcie zaklučać ździełku, my tolki «za», — skazaŭ jon.
Adnak naŭrad ci jon čakaŭ, što jamu vystaviać umovy, jakija zvyčajna staviać krainam-ahresaram, što paciarpieli parazu ŭ vajnie.
Kali hety prajekt budzie pryniaty, piša The Telegraph, to patrabavańni Trampa zakranuć častku ŭkrainskaha VUP bolšuju, čym reparacyi, nakładzienyja kaliści na Hiermaniju pavodle ŭmoŭ Viersalskaj damovy. U toj ža čas Tramp, jak vyhladaje, hatovy całkam vyzvalić ad adkaznaści Rasiju.
Ukraina prosta nie moža vykanać patrabavańnie Trampa ab 500 miljardach dołaraŭ u razumny termin, nie kažučy ŭžo pra bolš važnaje pytańnie: ci spraviadliva tak abychodzicca z krainaj-achviaraj paśla taho, jak jana try hady ŭtrymlivała front zmahańnia za demakratyju, achviarujučy vielizarnymi resursami.
«Moj styl zaklučeńnia ździełak davoli prosty i zrazumieły. Ja celusia vielmi vysoka, a potym prosta praciahvaju nastojvać, nastojvać i nastojvać, kab atrymać toje, što chaču», — piša Tramp u svajoj knizie «Mastactva zaklučeńnia ździełak».
Adnak ža ŭ sapraŭdnym biznesie druhi bok zvyčajna moža adyści ŭbok, kali ŭmovy jaho nie zadavalniajuć. Patrabavańnie ž Trampa — heta prymus žaleznymi kułakami słabiejšaj nacyi, zahnanaj u kut, adznačaje The Telegraph.
U vyniku Zialenskamu davodzicca faktyčna vybirać pamiž vajennym uvarvańniem Pucina i ekanamičnym uvarvańniem z boku ŭłasnaha sajuźnika.
Niezdarma na Miunchienskim forumie ŭkrainskim čynoŭnikam daviałosia aściarožna ruchacca pa minnym poli, sprabujučy vietliva ŭśmichacca i vykazvajučy nadzieju na padpisańnie pahadnieńnia ab zdabyčy karysnych vykapniaŭ, ale adnačasova śćviardžajučy, što ciapierašni tekst parušaje ŭkrainskaje zakanadaŭstva i patrabuje dapracoŭki.
Jak Ukrainu šantažavali ŭ Miunchienie i čamu sarvałasia ździełka z ZŠA
ZŠA mohuć vyvieści svaich vajskoŭcaŭ z krain Bałtyi na fonie pieramoŭ z Rasijaj — Financial Times
ZŠA praviaduć dvuchbakovyja pieramovy z Rasijaj i Ukrainaj, a ŭžo potym — sumiesnyja
Piać vysnoŭ ź Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy, jakaja ŭvojdzie ŭ historyju
Kamientary