Siensacyjnaja znachodka na Miency — dla čaho našy prodki vykarystoŭvali hetu fihuru 1000 hadoŭ tamu?
Cikavaja viersija adnaho z historykaŭ — cmoki tut nie pry čym.

Pry raskopkach haradzišča na Miency znajšli zaamorfnuju fihuru, jakoj 1000 hadoŭ. Zahadčyk adździeła archieałohii Siarednich viakoŭ i Novaha času Instytuta historyi NAN Andrej Vajciachovič vykazaŭ mierkavańnie, što heta cmok ci inšaja žyvioła ź dziubaj.
Sama fihura, pa jaho słovach, była častkaj draŭlanych kleciaŭ, jakija znachodzilisia ŭ asnovie vała haradzišča i była zasypanaja ziamloj. Historyk vykazaŭ zdahadku, što heta mahło być źviazana z pahanskim ujaŭleńniem pra śviet ci heta była častka tradycyjnaha dekoru.
Inšy ž historyk Jaŭhien Malikaŭ maje svaju viersiju. Skulptura — heta hałava barana z charakternaj vyciahnutaj mordaj i zakručanymi rahami, pryvodzić jaho mierkavańnie «Mova Homiel».

Historyk adznačaje, što padobnaja skulptura jość i ŭ Mirskim zamku, jaki budavali ŭ pačatku 16 stahodździa. Na źniešniaj pavierchni paŭdniovaj ściany zamka bačny mocna vystupajučy kamień, forma jakoha nahadvaje hałavu barana.
«Mnie padajecca, što heta ŭsio-taki śviedčańnie niejkich vielmi staražytnych ujaŭleńniaŭ našych prodkaŭ ab dadatkovych mahična-rytualnych sposabach umacavać svaje abarončyja zbudavańni», — ličyć historyk.
Cikava, što viadoma antyčnaja tradycyja afarmlać pracoŭnuju častku ścienabitnych taranaŭ bronzavym nakaniečnikam u vyhladzie hałavy barana.
«Nie dumaju, što staražytnyja žychary centralnaj Biełarusi dobra viedali apisańni ścienabitnych miechanizmaŭ u antyčnych aŭtaraŭ, bolš praŭdapadobna, što jany karystalisia ahulnapryniatymi ŭ toj čas ujaŭleńniami, jakija vobrazna pieraasensoŭvalisia pad svaje kankretnyja patreby», — tłumačyć svaju viersiju Malikaŭ.
Kamientary