U Minsku i Hrodnie popyt na kvatery bje rekordy. Čamu tak adbyvajecca?
Z nadychodam leta ŭ Minsku nazirajecca pavyšany popyt na žyllo. Pahladzieli, što adbyvajecca na rynku staličnaj nieruchomaści i jakaja situacyja ŭ rehijonach.

Minsk bje rekordy?
Pa danych rejestra cen na nieruchomaść, za červień u Minsku było zarehistravana 1815 ździełak kupli-prodažu kvater z ulikam dolaŭ i pakojaŭ. Dla paraŭnańnia, u mai hety pakazčyk skłaŭ 1642 ździełki. Ahułam popyt na kvatery ŭ stalicy za pieršaje paŭhodździe 2023 hoda akazaŭsia najbolšym za ŭsiu historyju nazirańniaŭ.
Raście kolkaść ździełak i ŭ Minskim rajonie. Za červień było zarehistravana 502 ździełki, tady kali ŭ mai 450. U dva pieršyja miesiacy viasny było 413 i 403 ździełki adpaviedna.
Jak reahujuć ceny
Pry hetym, cana «kvadrata» zastajecca amal niaźmiennaj. Siaredni košt mietra ŭ pradadzienych u Minsku kvaterach za červień 2023 hoda raŭniaŭsia $1366.
Takim čynam, siaredni košt kvadratnaha mietra ŭ stalicy ŭpieršyniu ad pačatku vajny pierasiahnuŭ davajenny ŭzrovień, kali «kvadrat» u siarednim kaštavaŭ $1353.
Minimalnaja cana za vajenny pieryjad była na ŭzroŭni 1242 $/m².
Situacyja ŭ rehijonach
Aproč Minska, značnaje pavieličeńnie popytu na nieruchomaść nazirajecca ŭ Hrodnie. Zhodna z danymi Nacyjanalnaha kadastravaha ahienctva, za pieršy miesiac leta ŭ hetym abłasnym centry było zarehistravana 434 ździełki z žyłoj nieruchomaściu, kali ŭ mai takich było ŭsiaho 265, a ŭ krasaviku — 258. Dla paraŭnańnia, u červieni 2022 hoda ŭ Hrodnie było zafiksavana 284 ździełki.

U inšych abłasnych centrach takoha ŭsplesku nie zaŭvažana. Adnak peŭny pryrost taksama nazirajecca ŭ Homieli. Tam u minułym miesiacy było zarehistravana 325 ździełak. U mai takich było 307, a ŭ krasaviku — 252.
Pryčyn niekalki
Pra mahčymyja pryčyny takich pavodzin nasielnictva my pacikavilisia ŭ ekśpierta BEROC Anastasii Łuzhinoj. Na dumku ekanamistki, adnoj z najvažniejšych pryčyn źjaŭlajucca źmieny ŭ hrašova-kredytnaj palitycy.
«Staŭki pa kredytach pastupova źnižajucca, što robić kuplu žylla bolš dastupnaj. Paralelna z hetym źnižajucca staŭki pa rublovych układach. Usio heta padšturchoŭvaje ludziej da kupli nieruchomaści, pakolki ciapier taksama značna zvuzilisia mahčymaści vydatkavać hrošy kudy-niebudź jašče», — ličyć ekśpiertka.

Ekanamistka adznačaje, što, niahledziačy na toje, što ryzyki i niekatoraja niavyznačanaść zachoŭvajucca, ludzi pryvykli da ich, a pakolki ničoha novaha nie adbyvajecca, to dalej budujuć płany na žyćcio.
«U dadatak da hetaha adnaŭlajucca dachody ŭ adnosinach da minułaha hoda, a instrumientaŭ, kudy možna inviestavać hrošy, nie tak užo šmat. Staŭki pa rublovych i tym bolš pa valutnych układach nievysokija, tamu tyja, u kaho jość niejkija nazapašvańni, mohuć zadumvacca ab nabyćci nieruchomaści. A kali na kuplu hrošaj nie chapaje, to možna ŭziać adnosna tanny kredyt», — razvažaje Łuzhina.

Siarod inšaha, ekśpiertka źviartaje ŭvahu na peŭny adkładzieny popyt, kali ŭ pieršy čas paśla pačatku poŭnamaštabnaj vajny mnohija pieranieśli kuplu žylla na bolš stabilny čas.
«Taksama na rost popytu na žyllo ŭ Minsku mohuć upłyvać žychary rehijonaŭ, jakija na fonie ŭsio tych ža patańniełych kredytaŭ i adnosna nievysokich cenaŭ na nieruchomaść u stalicy stali addavać pieravahu kupli kvatery mienavita ŭ Minsku», — ličyć Anastasija Łuzhina.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆU Minsku pradajecca niebłahaja kvatera za $31 000. Što nie tak
U minskim Uruččy narešcie znosiać ničyjny katedž, jaki stajaŭ zakinuty 20 hadoŭ
Kamientary