Z čaho pačynalisia sučasnyja harady: historyja budaŭnictva chmaračosaŭ
Biełaruskaja narmatyŭnaja baza pa ŭźviadzieńni hmachaŭ raspracoŭvałasia ŭ XXI stahodździ. Nijakaje patreby ŭ budaŭnictvie hmachaŭ u našaj krainie nie było ni za savieckim časam, ni tym bolš u apošnija dziesiacihodździ isnavańnia Rasijskaje Impieryi.
A tym časam na paŭnočna-amierykanskim kantyniencie kvitnieŭ kapitalizm: industryjalizacyja nabirała tempy, biźnies patrabavaŭ usio bolš pracoŭnych płoščaŭ, pry hetym najbolš vyhadnym i zručnym było pracavać, viadoma, u centry horada. Praz heta košt ziamli hod za hodam ros usio chutčej, i ŭ ludziej pačali ŭźnikać dumki, što možna pašyrać pracoŭnuju płošču nie tolki ŭšyryniu, ale i ŭhoru.
Viadoma, hetaja ideja była nie revalucyjnaj. Śviet i dahetul bačyŭ nieadnapaviarchovyja budynki.
Ale kamiennyja (u tym liku cahlanyja) niasučyja kanstrukcyi, jakija byli asnoŭnymi budaŭničymi elemientami da kanca XIX st., z kožnym novym paviercham uzmacniali cisk na padmurak, što rabiła niemahčymym budavańnie damoŭ vyšej za 9-10 pavierchaŭ.
Na dapamohu pryjšła stal, jakaja u kancy XIX stahodździa vyrablałasia ŭžo ŭ davoli vialikich abjomach. Stalnyja niasučyja kanstrukcyi (u pieršuju čarhu — bałki dy kałony) akazalisia našmat vyhadniejšymi za kamiennyja. I chacia stal našmat ciažejšaja za cehłu abo bieton, jaje udzielnaja tryvałaść prykładna ŭ 10 razoŭ vyšejšaja, tamu stalnyja kanstrukcyi zaŭsiody bolš tonkija i lohkija za kamiennyja.
Praź vielmi tryvały niasučy karkas sa stalnych kałonaŭ dy bałak źnikła nieabchodnaść u niasučych ścienach. Ciapier jany stali taksama bolš tonkimi i lohkimi. Tak pačałasia novaja era ŭ budaŭnictvie i sučasnaja historyja chmaračosaŭ.
Radzimaj chmaračosaŭ ličycca Čykaha, dzie pieršy hmach pa novaj karkasnaj technałohii byŭ pabudavany ažno ŭ 1885 hodzie. The Home Insurance Building (Budynak damavoha strachavańnia) spačatku mieŭ 10 pavierchaŭ, ale ŭ 1891 hodzie da jaho dabudavali jašče dva pavierchi, i vyšynia pieršaha chmaračosa dasiahnuła ažno 55 mietraŭ (!), što prykładna roŭna vyšyni sučasnych minskich 16-paviarchovych «panelek».

Ale pieršym sapraŭdnym horadam chmaračosaŭ staŭ usio ž Ńju-Jork. Jahonym pieršym chmaračosam byŭ 20-paviarchovy (93 m) Uorłd-Biłdynh (Budynak Śvietu), viadomy taksama jak Pylitcer-Biłdynh, jaki adkryŭsia ŭ 1890 h. Dosyć chutka nad horadam uźnialisia novyja hmachi: Fłetajron (1903 h., 86 m), Tajms Taŭer (1904 h., 110 m), Zinher (1908 h., 180 m), Metrapolitan Łajf (1909 h., 210 m) i, narešcie, pabudavany ŭ 1913 h. Vułvart-Biłdynh (240 m), jaki i dahetul vyhladaje davoli ŭnušalna.

A ŭ, zdavałasia b, dalokim 1932 hodzie Ńju-Jork vyhladaŭ užo tak:

U 1958 h. u Ńju-Jorku byŭ pabudavany chmaračos Sihrem-Biłdynh, jaki zadaŭ sučasnuju modu na šklanyja fasady. U jaho architektury ŭpieršyniu byŭ vykarystany pryncyp «naviasnych ścien»: asnovaj budynka słužyć «škilet» z žalezabietonnych kanstrukcyj, a naviasnyja šklanyja ścieny «visiać» na im.

Samymi vysokimi budynkami Biełarusi źjaŭlajucca minskija chmaračosy «Royal Plaza» (130 m) i «Vietraź» (133 m), abodva byli pabudavanyja ŭ 2014 hodzie.


Ale tolki ŭjavicie, nakolki daloka jašče našym budaŭnikam da suśvietnych rekordaŭ: vyšynia samaha vysokaha ŭ śviecie budynka — dubajskaha «Burdž-Chalifa» — 828 mietraŭ!

Samym vysokim uviedzienym u ekspłuatacyju chmaračosam Jeŭropy źjaŭlajecca «Vieža Fiederacyja» ŭ Maskvie. Jana dasiahaje vyšyni 374 m i maje 97 pavierchaŭ. Zrešty, taki hanarovy tytuł «Fiederacyi» zastałosia ŭtrymlivać niadoŭha: chmaračos «Łachta-centr» u Pieciarburhu vyšynioj 462 m užo amal pabudavany.

Novy suśvietny rekord, napeŭna, budzie ŭstalavany bližej da 2020 hoda. Mienavita tady płanujecca zaviaršeńnie budaŭnictva chmaračosa Jeddah Tower u Saudaŭskaj Aravii, jaki maje stać pieršym u historyi čałaviectva budynkam vyšynioj bolej za kiłamietr. Žyć u im buduć ažno 80 tysiač čałaviek! (Dla paraŭnańnia, nasielnictva Maładziečna — 95 000, Žodzina i Słucka — kala 63 000 čałaviek).


Kamientary