Bucik-hatel, muziej ci prastora dla słužbaŭ? Što ładziać na miescy byłych turmaŭ
SIZA №1, što mieścicca ŭ minskim Piščałaŭskim zamku na vulicy Vaładarskaha, chutka pierabiarecca ŭ novy kompleks u Kaladzičach. Što rabić z budynkam byłoj turmy? Pahladzieli, jak hetaje pytańnie vyrašajuć u inšych krainach.

Adzin z papularnych varyjantaŭ — zładzić u budynku byłoj turmy muziej. Tak zrabili, naprykład, z kompleksam byłoj irłandskaj turmy Kiłmenchem u Dublinie.
Hetuju turmu pabudavali ŭ 1796 hodzie, i ŭžo praz dva hady ŭ joj adbyłosia pieršaje pakarańnie śmierciu. U nastupnyja hady Kiłmenchem atrymała słavu irłandskaj Bastylii, bo tut trymali nie tolki asudžanych za kryminalnyja złačynstvy, ale i zmaharoŭ za niezaležnaść Irłandyi ad Brytanii. U 1924-m turmu zakryli, i niekalki dziesiacihodździaŭ budynak stajaŭ biez spravy, dy jašče i praciahvaŭ razburacca.

Kab adradzić Kiłmenchem, spatrebiłasia bolš za 10 hadoŭ i ceły ruch u irłandskim hramadstvie. U 1971-m budynak kančatkova adnavili, ciapier tut mieścicca muziej pa historyi irłandskaha nacyjanalizma. Na vierchnim paviersie byłoj turmy jość halereja z karcinami, skulpturami i juvielirnymi vyrabami, jakija zrabili sučasnyja irłandskija viaźni.
Jašče adzin papularny varyjant — ładzić u byłych turmach art-centry, prastory dla kancertaŭ i fiestyvalaŭ. Tut varta zhadać blizki da nas prykład, kompleks byłoj Łukišskaj turmy ŭ Vilni. Hetaja ŭstanova adpracavała 115 hadoŭ: zasnavanaja ŭ Rasijskaj impieryi, turma praciahvała dziejničać padčas dźviuch suśvietnych vojn, u savieckija časy i ŭ niezaležnaj Litvie. Ustanovu zakryli tolki ŭ 2019-m.

Na siońnia va ŭnutranaj častcy turmy zbolšaha zachavany aryhinalny interjer, tam ładziacca ekskursii, časam byvajuć mastackija instalacyi. A voś na terytoryi turmy pad adkrytym niebam ciapier pravodziać kancerty i fiestyvali, pakazvajuć filmy, u byłuju turmu navat zaprašali na śviatkavańnie Novaha hoda — 2024. U atmaśfiernym kompleksie časta zdymajuć kino — da prykładu, Łukiškskaja turma zaśviaciłasia ŭ čaćviortym siezonie sieryjała «Dziŭnyja rečy» ad «Netfliks».
U japonskim horadzie Nara, la adnajmiennaha staroha parka, znachodzicca staraja turma z čyrvonaj cehły, adkrytaja ŭ 1908 hodzie. Paśla Druhoj suśvietnaj tut pačali raźmiaščać małaletnich asudžanych, a ŭ 2017-m zakryli turmu praz uzrost budynka.

U tym ža hodzie kompleks byŭ pryznany kulturnaj kaštoŭnaściu nacyjanalnaha ŭzroŭniu, ale, vyhladaje, asabliva nie vykarystoŭvaŭsia. Adnak ciapier u byłoj turmie źbirajucca adkryć luksavy hatel na 48 numaroŭ, pačatak jaho pracy zapłanavany na viasnu 2026-ha. Abiacajuć zachavać niekatoryja elemienty turemnaha stylu — naprykład, asablivuju kanstrukcyju voknaŭ, jakaja pieraškadžaje źbiehčy praź ich. U dadatak da hatela na miescy byłoj turmy płanujuć zładzić muziej.
Byvaje, što hateli ładziać i ŭ bolš starych turemnych budynkach. Tak zdaryłasia ŭ anhlijskim haradku Bodmin, dzie žyvie kala 13 tysiač čałaviek, ale pry hetym jość luksavy bucik-hatel. Jon mieścicca ŭ byłoj turmie 18-ha stahodździa.



Kolki kaštuje noč u byłoj anhlijskaj turmie? Za numar na dvaich u hetym hateli vam daviadziecca zapłacić ad 260 jeŭra.
Kali ideja takoha hatela vam spadabałasia, ale stolki hrošaŭ addavać strašna, možacie pajechać u Lublanu. U stalicy Słavienii pracuje vielmi śvietły i pryhožy chosteł Celica. Pra toje, što ŭ hetym miescy bolš za sto hadoŭ znachodziłasia vajennaja turma, nahadvajuć tolki kraty na dźviarach, vysokija vokny i małaja płošča pakojaŭ — ich usio jašče nazyvajuć kamierami. Ale ž nad ich interjeram pracavali mastaki z roznych krain.


Łožak u chostele kaštuje ad 22,5 jeŭra za noč. Dastupnyja dźvie kaviarni, bar i restaran, a taksama letni sad.
Pytańnie, što rabić z byłymi turmami, vielmi važnaje dla Niderłandaŭ, bo tam panižajecca ŭzrovień złačynnaści, i adpaviedna, nieabchodnaść u takich ustanovach. Zhadajem turmu Koepelgevangenis, što mieścicca ŭ horadzie Charlem. Jaje pabudavali ŭ 1886 hodzie, u kamierach hetaj turmy trymali nacysckich złačyncaŭ i kałabarantaŭ časoŭ Druhoj suśvietnaj. U 21-m stahodździ tut mieściłasia žanočaja turma, ale ŭ 2016-m apošniaja źniavolenaja pakinuła ścieny Koepelgevangenis.

Z 2018-ha budynak vykarystoŭvajuć jak prastoru dla mierapryjemstvaŭ. Taksama ŭ im časova raźmiaščali ŭciekačoŭ i mihrantaŭ: spačatku, u 2010-ja, heta byli hramadzianie krain Uschodu, a ŭ sakaviku 2022-ha ŭ byłoj turmie pasialilisia 370 ukraincaŭ. Na trecim paviersie budynka ciapier možna arandavać pamiaškańni pad ofisy. Hetaj mahčymaściu skarystaŭsia i adzin ź lidaraŭ suśvietnaha elektronnaha handlu Amazon.
U češskim Brno jość ažno dva staryja turemnyja budynki. U adnym ź ich, na vulicy Bratysłaŭskaj, turma mieściłasia z 1784 da 1956 hadoŭ. Dalej, da 2006-ha, tut znachodziŭsia rehijanalny archiŭ, u 90-ja u byłoj turmie pracavała i češskaja palicyja, a ciapier budynak sprabujuć abnavić. Tut prapanujuć ładzić majstar-kłasy, vystavy, kancerty i śpiektakli, možna arhanizavać kinazdymki. Ale, mahčyma, samaje aryhinalnaje — heta carkoŭnaja słužba ŭ byłoj turmie.

Narešcie, časam byłyja turmy znosiać. Tak adbyłosia, naprykład, z turmoj Karabančel u adnajmiennym madrydskim pryharadzie, jakuju pabudavali ŭ pačatku 1940-ch tamtejšyja palitviaźni. Ustanova prapracavała da 1998 hoda i ličyłasia adnoj z najbujniejšych u Jeŭropie, tut trymali bahata palitviaźniaŭ i karali ludziej śmierciu. Paśla zakryćcia budynak struchleŭ, jaho zasialili skvotery, a na ścienach Karabančel źjaviłasia bahata hrafici.

Byli roznyja idei, što rabić z kompleksam: zładzić tam centr histaryčnaj pamiaci, źnieści turmu i pabudavać na jaje miescy nieruchomaść (zbolšaha kamiercyjnuju), balnicu, dziaržaŭnyja ŭstanovy. Šmat miascovych žycharoŭ pratestavała suprać znosu, turmu prapanoŭvali zachavać i adnavić jak miemaryjał achviaram režyma Franka. Ale hetuju prapanovu nie pačuli, i na siońnia budynka turmy Karabančel bolš nie isnuje.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆČytajcie taksama:
Śviatło nočču, choład, pravakacyi. Jak paśla vajny siadzieli viaźni na Vaładarcy
Jak Jakub Kołas siadzieŭ na «Vaładarcy» za niesankcyjanavany schod
Kamientary